Dnes (18.1.2015) to bolo relativne narocne.
Najskor velmi (VELMI) vela soferovania.
Okolo 860 km dokopy, s nejakymi malymi odbockami (pumpa, toalety, letisko).
Cesta krasna, akurat draha - mal som genialnu myslienku usetrit za naftu a netankovat doma, ale radsej v Rakusku. Akurat som akosi zabudol na priepastne rozdiely, ktore tam maju pre pumpy v meste a pumpy popri dialnici - nie, ze by som o tom nevedel, ved som tam 8 mesiacov pracoval, akurat som na to zabudol.
Druha vec je spotreba - auto zralo ako blaznive (6.8 l na 100km), pretoze kompletne cela cesta bol stupak ako svet a ja som isiel 144km/h velku vacsinu cesty.
Okrem tychto dvoch detailov bola cesta v pohode - krasna priroda v okoli, zasnezene luky sa striedali so zelenymi, dedinky s mestami, proste parada. Celkom sa mi pozdavali aj tunely - clovek vojde do tunela na jednej strane, sama zelena luka a podobne. Vylezie na druhej strane o kilometer dalej a tam zrazu vsetko zasnezene. Sice len mierne, ale ten sok bol celkom zabavny.
Najhorsia cast cesty bolo Nemecko a ich neregulovana rychlost na dialniciach. Tak, ako som bol fanusikom tejto vlastnosti, ked som mal 25, som teraz jej odporcom. Neregulovana rychlost znamena, ze auto v pravom pruhu moze ist v klude 110, lebo sa na viac neciti. V momente, ked ho clovek ide predbiehat, za nim nikto nie je, ale len co som vedla neho svojou 140tkou (maximalne par sekund), zbadam v spataku auto, co sa ruti 200km/h a musi kvoli mne prudko brzdit. Osobne nerad blokujem rychlejsich, ale v Nemecku sa to inak neda - musel by som ist 100vkou, aby vsetci predbiehali mna a nie ja ich.
Druha zaujimavost na nemeckych dialniciach je takzvany "torro-efekt", ktory sposobuje Dacia. Proste, idem si s tempomatom na 144 a ficim, ficim. Dobieham cierne BMW, kombi, patkova rada. Ide asi 120, cize ho krasne a pohodlne obehnem, zaradim sa pred neho a vtedy to pride - sportovec zbada, ze ho predbehla Dacia. I pod ho dupnut na to a predbehnut ju spat. Mne to nijako nevadi - chce ist rychlo, nech ide. Lenze typek ma predbehne, vydrzi mu to asi tak 20 sekund a zrazu sup - zas ide 120. A ja mam stale 144 na tempomate, co nevyhnutne konci dalsim predbehnutim. V jednom momente som takto predbiehal stale dokola dokonca 2 cierne baworaky, oba patkova rada. Mal som pocit, ze je porucha v matrixe chvilu...
Celkom som cakal, co bude na svajciarskych hraniciach. Ze ci budu pozerat potraviny, notebook a podobne veci. Prichystal som si nejake pripravene odpovede, akoze tu tonu jedla mi nabalila manzelka a ja za to nemozem, skuste povedat manzelke, ze to uz je moc a podobne. Hranica so Svajcom sa pozna tak, ze tam stoji auto s napisom Border Guard. Pred nim stoji typek v uniforme a diskutuje s nejakou slecnou, ktora sa na neho vela usmieva. A to je asi tak vsetko - proste som presiel v kolone ostatnych nemeckych a svajciarskych aut a sup - na dialnicu a ficat smer Zurich.
Sranda je, ako velmi dodrzuju svajciari rychlost. Videl som sice par aut, ktore evidentne rychlost porusovali, akurat ze bolo zrazu blik - a vsetci v lavom pruhu zrazu dostali rozum a isli velmi podobne, ako ti v pravom.
Zapcha absolutna, predbehnut sa nedalo, nastastie aj pomaly pruh isiel 112-114, ten rychlejsi okolo 120 (maximalna povolena rychlost, btw).
Sem-tam sa stalo, ze sa zacali z rychlejsieho pruhu radit k nam do pomalsieho, potom prefical nejaky Peugeot s Zurisskou SPZ a zas sa veci vratili do starych kolaji.
Zo Svajcu ako takeho som moc nevidel - ked som presiel hranice, bolo okolo 5 hodin, takze uz bola takmer uplna tma.
Letisko a prebratie klucov od apartmanu prebehlo hladko (poplatok za statie 10 minut na letisku je 4 franky, btw).
Apartman sa uz hladal tazsie - ulicu s parkovacim miestom som sice nasiel relativne rychlo, ale to parkovacie miesto nie - v emaily od realitky bolo len PP3. Tak som hladal, ale nenachadzal - nikde som nevidel ziadne cislovanie parkovacich miest. Az som raz zabocil do ulicky, ze sa otocim a pozeram, ze v bocnych ulickach miesta su cislovane. No problem, behom 2 minut uz som stal na mieste, kde som mal a vsetko OK.
Apartman mam tak, ze vchod je z opacnej strany budovy ako parkovacie miesto, cize uplna pohoda.
Teda pohoda - ono je to sice len 100 metrov, ale 3 poschodia k tomu. A Lucia ma FAKT ze nabalila - az som si pri vybalovani chvilu myslel, ze v dalsej taske bude urcite pes, alebo aspon jedno dieta. Nebolo.
Zato tu mam jedlo, co mi vydrzi momentalnym odhadom tak asi na 2 mesiace.
Ale nieco som predsa len zabudol - sprchovy sampon a sampon na vlasy. Tak ked som vyvliekol tasky hore a bol som riadne spoteny (v apartmane kurenie na 100% a asi 200 stupnov), hovorim si, ze idem pohladat nejaku non-stop pumpu a kupim si tam sprchac.
Otvorim navigaciu (Sygic rulez!!!) a vidim asi 20 pump v okoli. Najblizsia 2 kilometre - sup do auta a ficim. Pumpa svieti, ale stojany vypnute a vchod zavrety. Parada. Tak si hovorim, ze zvolim skor svetove, ako lokalne znacky pump, ze taky Agip snad otvoreny bude. 5 km daleko, ale ved to dam. Tak sup na Agip. A situacia sa, samozrejme, opakovala.
Dal som este jednu pumpu kym aj mne doslo, ze toto moze byt celkom zdlhava a neproduktivna hra.
Tak som ponal dalsi skvely plan - otvoril som body zaujmu, vyfiltroval len obchody a do textoveho filtra som napisal non v snahe najst non-stop obchody. 0 vysledkov.
Nevzdal som to a napisal som 24, akoze 24 hodin. To uz bolo lepsie - nasiel som 3 firmy s 24hodinovym servisom pre siete a PC a jednu roznasku piva.
Uplne posledny bol nejaky 24stunde shop, tak si hovorim, ze to bude ono. Dalsich 6.7km daleko a cez pol mesta, ale sak to uz mam jedno.
No, mal by som, ak by ten shop nebola len adresa na typkov, ktori roznasaju veci 24 hodin denne. A mne sa nechcelo platit za donasku sprchacu 20x tolko, ako stoji.
OK. V zufalstve som zvazil, ze skusim hlavnu vlakovu stanicu. Tak som ju dal do Sygicu a ajhla - taky bod som proste nenasiel. Nasiel som nejaku altstation, alebo co a isiel som tam (zas 5km). Nasiel som tam kopec obchodov s luxusnym oblecenim a nabytkom, vsetko zavrete, ale krasne vysvietene. Cize zas kopec sprchacov.
Uz som bol celkom unaveny, pot na mne uz uschol, tak si hovorim, ze kaslem na to a dam si proste len poriadnu sprchu a budem dufat, ze antiperspirant to ustoji. To bude krasny dojem v prvy den...
Prichadzam k apartmanu a zle odbocim - tak sa otacam a co to vidim - na rohu nejaky obchod s napisom Express a ludmi vovnutri. No ma svihne - ja obeham 40km po meste a nenajdem nic a pritom vo vedlajsej ulici odo mna je obchod?
Jasne, ze je. Kratka cesta peso po zaparkovani a sprchac mam v ruke. Pridem k pokladni a pouceny fiaskom z Rakuska sa najskor pytam milej predavacky, ci tam mozem platit mojou kartou. Slecna si ju obzrie, poda mi ju spat a oznami, ze bez problemu, ale ze asi bude potrebovat podpis.
Pichnem kartu do terminalu, terminal napise "Bitte warten" a v zapati napise "Prosim zadajte PIN". Chvilu som si myslel, ze som len moc unaveny, ale ten terminal fakt prepol na slovencinu a komunikoval v mojom rodnom jazyku - ukazal sumu a ci suhlasim, tak som napisal PIN a behom sekundy mi napisal, ze je transakcia uspesna a mozem vyrvat kartu z terminalu. Tak som posluchol, usmial sa na predavacku, zaprial jej pekny vecer a zmizol so sprchacom a litrom pomarancovej stavy z obchodu.
V apartmane som vybalil uplne vsetko, co sa dalo. Zistil som, ze maju ine zasuvky, takze nic s ochranou nulakom tu moc nepouzijem. Ale bezne veci ako nabijacka na mobil/tablet fici. Akurat s notebookom a jeho stavou bude problem. Ale poriesim.
A internet - to je tu zjavne problem. Nikde (a tym myslim FAKT nikde) nie je free wifi. Ani na pumpach, ani v restikach, nikde.
K apartmanu sa sice net prikupit da, ale za 80 frankov na mesiac. To je zavratna suma a nie som ochotny ju zaplatit. Uvidime, ci nezozeniem nejaky mobilny net v praci a ak nie, tak si radsej za 75 frankov na mesiac kupim pausal do mobilu aj s netom. To mi musi stacit, take palky, ako za to chcu, proste nie som ochotny platit.
Pripadne este pozriem zajtra na webe nejake navody, ako cracknut WPS autentifikaciu - je tu asi 15 hot-spotov od UPC a nejake sukromne TPlinky, vsetky maju povolene WPS, tak mozno skusim nieco hacknut. Ale nemam z toho dobry pocit popravde, takze to asi radsej nebudem silit.
Aby som zhrnul prvy den - nie je to tu zatial nijake extremne paradne, zda sa mi to take trosku upratanejsie a tichsie Rakusko, ale zas prisiel som v nedelu vecer, takze je to mozno len nespravny prvy dojem.
Som zvedavy, ako mi to pojde zajtra v praci, ake budu moje dojmy odtial a hlavne ako sa tam rano dostanem - to bude uloha ako svet - ist v obleku a kabate 30 minut rezkou chodzov, to mozno dopadnem tak, ze budem napriek sprchacu smrdiet ako stuchnuty uterak. Uvidime...